Správa o svetovej zdravotnej štatistike je každoročným súhrnom najnovších údajov o zdraví a ukazovateľoch súvisiacich so zdravím Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pre jej 194 členských štátov. Vydanie z roku 2021 odráža stav sveta tesne pred pandémiou COVID-19, ktorá hrozila zvrátením veľkej časti pokroku dosiahnutého v posledných rokoch. Predstavuje trendy v oblasti zdravia v rokoch 2000 – 2019 v rôznych krajinách, regiónoch a príjmových skupinách s najnovšími údajmi pre viac ako 50 ukazovateľov súvisiacich so zdravím pre ciele udržateľného rozvoja a Trinásty všeobecný pracovný program WHO (GPW 13).
Hoci COVID-19 predstavuje krízu historických rozmerov, zároveň predstavuje príležitosti na rýchle rozšírenie globálnej spolupráce a vyplnenie dlhodobých medzier v údajoch. Správa z roku 2021 predstavuje údaje o ľudských obetiach pandémie COVID-19 a zdôrazňuje dôležitosť monitorovania nerovností a naliehavú potrebu vytvárať, zhromažďovať, analyzovať a vykazovať včasné, spoľahlivé, užitočné a rozčlenené údaje, aby sme sa opäť dostali na cestu k našim globálnym cieľom.
Vplyv COVID-19 na zdravie obyvateľstva
COVID-19 predstavuje vážne výzvy pre zdravie a blaho obyvateľstva na celom svete a brzdí pokrok v plnení cieľov udržateľného rozvoja a cieľov WHO v rámci trojnásobnej miliardy.
Ciele WHO v rámci trojmiliardového programu sú spoločnou víziou WHO a členských štátov, ktorá pomáha krajinám urýchliť plnenie cieľov udržateľného rozvoja. Do roku 2023 sa snažia dosiahnuť: o jednu miliardu viac ľudí, ktorí sa tešia lepšiemu zdraviu a pohode, o jednu miliardu viac ľudí, ktorí majú prístup k univerzálnemu zdravotnému poisteniu (pokrytí zdravotníckymi službami bez toho, aby zažívali finančné ťažkosti) a o jednu miliardu viac ľudí, ktorí sú lepšie chránení pred núdzovými zdravotnými situáciami.
K 1. máju 2021 bolo WHO hlásených viac ako 153 miliónov potvrdených prípadov COVID-19 a 3,2 milióna súvisiacich úmrtí. Najviac postihnutý bol región Ameriky a európsky región, ktoré spolu tvorili viac ako tri štvrtiny prípadov hlásených na celom svete, s mierou prípadov na 100 000 obyvateľov 6114 a 5562 a takmer polovicou (48 %) všetkých hlásených úmrtí súvisiacich s COVID-19 v regióne Ameriky a jednou tretinou (34 %) v európskom regióne.
Z 23,1 milióna prípadov hlásených v regióne juhovýchodnej Ázie sa viac ako 86 % pripisuje Indii. Napriek rozsiahlemu šíreniu vírusu sa zdá, že doterajšie prípady COVID-19 sú sústredené prevažne v krajinách s vysokými príjmami (HIC). 20 najviac postihnutých HIC predstavuje takmer polovicu (45 %) kumulatívnych prípadov COVID-19 na svete, no predstavujú iba jednu osminu (12,4 %) svetovej populácie.
Pandémia COVID-19 odhalila dlhodobé nerovnosti medzi príjmovými skupinami, narušila prístup k základným liekom a zdravotníckym službám, preťažila kapacity globálnych zdravotníckych pracovníkov a odhalila významné medzery v systémoch zdravotníckych informácií v jednotlivých krajinách.
Zatiaľ čo prostredia s vysokými zdrojmi čelia výzvam súvisiacim s preťažením kapacít zdravotníckych služieb, pandémia predstavuje kritické výzvy pre slabé systémy zdravotníctva v prostrediach s nízkymi zdrojmi a ohrozuje ťažko dosiahnuté pokroky v oblasti zdravia a rozvoja dosiahnuté v posledných desaťročiach.
Údaje z 35 krajín s vysokými príjmami ukazujú, že preventívne správanie sa znižuje so zvyšujúcou sa preplnenosťou domácností (miera socioekonomického statusu).
Celkovo 79 % (medián 35 krajín) ľudí žijúcich v nepreplnených domácnostiach uviedlo, že sa snažia fyzicky dištancovať od ostatných v porovnaní so 65 % v extrémne preplnených domácnostiach. Pravidelné denné umývanie rúk (umývanie rúk mydlom a vodou alebo používanie dezinfekčných prostriedkov na ruky) bolo tiež bežnejšie u ľudí, ktorí žili v nepreplnených domácnostiach (93 %) v porovnaní s tými, ktorí žili v extrémne preplnených domácnostiach (82 %). Pokiaľ ide o nosenie rúšok na verejnosti, 87 % ľudí žijúcich v nepreplnených domácnostiach nosilo rúško stále alebo väčšinu času na verejnosti za posledných sedem dní v porovnaní so 74 % ľudí žijúcich v extrémne preplnených podmienkach.
Kombinácia podmienok súvisiacich s chudobou znižuje prístup k zdravotníckym službám a informáciám založeným na dôkazoch a zároveň zvyšuje rizikové správanie.
S rastúcou preľudnenosťou domácností sa znižuje preventívne správanie súvisiace s COVID-19
Čas uverejnenia: 28. júna 2020